Sníval sa mi sen

     V sobotu večer som potrebovala niekam vypadnúť. Poprezváňala som pár ľuďom a čakala.

     Ležala som Matúšovi na nohách a on čumel na hokej v telke a hladkal ma po vlasoch. Rozplakala som sa. Asi si už zvykol,  keďže od pohrebu plačem skoro stále. Spýtal sa ma: „ Zlato, zase kôli sesterke?“ „Nie, ale sľúb mi niečo.“ „Sľubujem.“ „Ale veď ani nevieš čo chcem,“ povedala som. „Rozmýšľal som,“ povedal, „prečo by sme sa nemohli zasnúbiť?“ Rýchlo som si sadla a pozerala naňho ako na zjavenie z inej planéty. V hlave mi fičali otázky ako na bežiacom páse. „Šiblo mu? Zbláznil sa? A možno to naozaj myslí vážne. A ak to myslí vážne, ...“ prerušil sled mojich myšlienok Matúšov smiech. „ Čo ti je také vtipné?“ „Tie tvoje ksichty. Vieš, že ťa mám rád, tak povedz jediný dôvod prečo nie?“

     Bola som ticho. V tej chvíli ako keby mi on zastavil stroj, ktorý produkoval myšlienky. Pozrel na mňa tými jeho okami a usmial sa. „ Miláčku veď prečo nie? Sme síce mladí, ale aj moja sestra sa vydávala v 19tich a teraz má aj výšku, super manžela a krásne deti. Tak počúvam jediný dôvod prečo nie?“ dokončil príhovor do duše. „ Tak dobre, skúsme to. Len aby si si to potom nerozmyslel,“ zasmiala som sa. Objal ma. Rozplakala som sa.

     „ Je desať, musím ísť.“ Zobrala som kľúče od auta a pomaly sa obliekala na chodbe. „Idem ťa odviesť,“ povedal. „Ale na čo?“ „Šak vidím  akom si stave. Idem ťa odviesť!“ „Nie, ďakujem, aspoň to rozjazdím,“ usmiala som sa. Odprevadil ma k autu, pobozkal a nezabudol dodať: „ Dávaj na seba bacha. Keď dôjdeš domov, prezvoň.“ Pichla som kľúč, naštartovala a opúšťala Spišskú.

     Za Harichovcami som si to fakt rozjazdila. Chúďa ťahometer, tá ručička už ďalej fakt nemohla. Samozrejme, v Levoči na sídlisku voľný flek neexistuje. Zaparkovala som auto až skoro pri lúke. Prezvonila som mu. Kým som stihla dôjsť ku vchodu, volal mi. „ Už si doma?“ „Hej, veď som ti povedala, že to idem rozjazdiť,“ zasmiala som sa. „A ja som ti povedal, že máš dávať pozor!“ „Hej zlato, už budem. Čav,“ a zložila som.

     Z tohto krásneho sna ma prebudil Matúš. Dohodli sme sa na večer. Keď som mu tak ležala na kolenách...