Kvetinka....Na lúke stála, kvetinka malá.
Hľadela do neba, čakala na Teba.
Na Teba čo očiam vrátil si lesk,
čo úsmev vrátil si jej.
S Tebou sa mračien už nebojí,
vie že úsmev Tvoj srdiečko jej zahojí.
Srdiečko to zlomené
láskou tak utrápené.
Ako mesiačik si tam stál a na ňu v tme dozeral.
Chcel povedať si jej,
že srdiečko Tvoje patrí iba jej.
Hlúpučka kvetinka lásku Tvoju si nikdy nevšimla.
Keď povedal si ako veľmi ľúbiš ju,
vzal si jej životu všetku silu.
Nemohla s Tebou ďalej kráčať v pred,
zlomil sa vtedy ten ľaliový kvet.
Priateľa v Tebe dobrého mala,
no lásku od Teba nikdy nečakala.
Ľúbila ona iného,
navždy od seba odlúčeného.
Keby len povedať Ti smela,
ako veľmi ľúbiť by Ťa chcela,
keby len pohľadom,
chcela tiež strážiť život Tvoj.
Nenašla odvahu klamať Ti,
preto pomaly vyhasol si.
Zhasol si na ceste s ňou,
preto teraz sama blúdi tmou.
S kým najde cestu spať???
Nevie.
Komentáre
se
Fhole, nenájdeš stratenú, kým budeš blúdiť v tme.